Malý slovník krutých slov
Ukážka z pripravovanej knihy poviedok (tak sa to predsa píše, dobre to znie, aj keď ja nič nechystám, lebo som lenivý.)
 | Hamburgské metro.
|
Toto sa asi nedá opísať.
Sedím v s-bahne (Hamburgske metro) a vedľa mňa sedia dvaja ...hm...neviem ako ich vlastne nazvať. Pôsobia dojmom bezdomovcov, asociálov. Sú zjavne mdlého rozumu, ale veľmi čisto oblecení do hrubých, lacných vetroviek so všakovakými nápismi.
Muž a žena. Asi štyridsitnici. Muž má šiltovku v očiach , sedí pohodlne rozvalený na sedadle a drieme. Alebo má aspoň zatvorené oči. Brunátna tvár alkoholika, napriek čistému oblečeniu má slamovité vlasy trčiace spod šiltovky totálne neupravené, akoby sa nikdy v živote nečesal.
Jeho partnerka, sediaca oproti nemu, je ešte väčší exot. Na hlave tu smiešnu, pletenú čiapku, čo má visiace uši a vyzerá ako zo stredoveku a z každého majiteľa robí na pohľad razom debila. Pôsobí neuveritelne odpudivým dojmom. Biela, okrúhla tvár s ostro červenými lícami a žltými mihalnicami a obočím. V ruke zviera otvorenu flašu piva.
Ostatne od oboch sa šíri neuveriteľný zápach včerajšieho alkoholu, lacného parfumu a rozbabranej torty. Áo, presne toto mi jednoducho napadá, ostýchavo vdychujúc vzduch čo najkratšími dúškami. Ale to na nich nie je ani znepokojujúce, ani najodpudzujúcejšie. Pozornosť pútajú niečim viacej exotickým. Žena medzi krátkymi dúškami piva neustále trasie partnera za koleno a snaží sa ho prebrať. Dookola pritom opakuje jeho zvláštne meno.
"Arkádius, Arkádius, Arkádius" trasie Arkádia za nohu.
Dookola a dookola...Arkádius je buď mŕtvy, alebo ju programovo ignoruje.
Opitý nie je. Dnes ešte nie. Ale proste vôbec nereaguje.
Počúvať jej monológ je normálne zážitok. Tá ženská otvára najrozmanitejšie témy ktoré majú jediné spoločné - sú úplne rovnaké a úplne nezaujímavé.
"Arkádius, Arkádius....kde vystúpime? Je ti zle? Poď von na čerstvý vzduch. Arkádius, kde vystúpime? Reeperbahn? Už si tu niekedy vystúpil? Arkádius, vystúpime v Altone? Arkádius zavolaj. Arkádius, kde máš telefón? Arkádius, kde sme? Arkádius!" Neustále ho pri tom trasie za koleno.
"Arkádius, Arkádius, kde vystúpime?"
"Arkádius, kde vystúpiš?"
"Arkádius, Arkádius, prečo vystúpime?"
Arkádius zrazu otvorí jedno oko a povie "Wedel."
"Arkádius, Arkádius! Jaký si ty blbý! Jáááááky si ty blbý! Veď odtiaľ práve ideme! Arkádius! Arkádius! Alebo nejdeme?"
Arkádius nič! Oči tuho zavreté, pery zaťaté.
"Arkádius, Arkádius....Kde si dal lístky?"
"Arkádius! Tu sú! Arkádius, kde máš doklady? Daj si ich sem do vrecka! Arkádius!" A žena mu pchá dlaň do náprsného vrecka na bunde kam sa doklady evidentne nevojdú.
Arkádius polootvorí jedno oko, zašmátra po dokladoch, ktoré odkiaľsi vyhrabala jeho potrónka. Malátne sa ich pokúša zasunúť do zadného vrecka na nohaviciach. Nemôže sa mu to nijako podariť, lebo si na ňom sedí.
"Arkádius! Arkádius!" Opakuje žena bez prestania. Teda prestane len vtedy, ked si odpíja z pivovej flaše. Teraz už trasie celým Arkádiom. Až sa mu čiapka zosunula na jedno ucho.
"Arkádius! Arkádius! Musíš vystúpiť! Arkádius! Musíš dýchať čerstvý vzduch. Arkádius! Arkádius...."
Arkádius zrazu otvorí oči a na celý s-bahn po poľsky zareve:
"Kurrrrva! Mercedes, daj mi juž pokuj!" A vytrhne jej z ruky pivo.
Mercedes sa rozžiari ako slniečko a slastne zvolá "Arkádius! Ty žiješ!"
Až mi je ľúto, ze už vystupujem. Arkádius, Arkádius!....
 | Marta |
- Pozri Blbečku, na zemi sú približne tri miliardy báb. Nie je uchvatná predstava, že aspoň jedna z nich by ti určite dala? Nedalo
by sa síce u nej hovoriť priamo o inteligencii, keby ti nejaká bola ochotná dať, ale predsa. Znamená to pre teba niečo? Kedy si
si naposledy pichol? Takže aj keby taká baba existovala, nikdy ju neuvidíš. Má pre teba rovnaký ezoterický význam ako pre
mňa tvoja možno, kdesi, akosi existujúca civilizácia. A keď už o tom hovoríme, musím ti povedať dve veci. Po prvé život
neexistuje na hviezdach, ale ak už, tak na planétach a podruhé - mne úplne stačí civilizácia okolo mňa. Nepotrebujem hľadať
ďalšiu Auroru, či Hirošimu.
- Urážaš ma! S Martou som sa nerozišiel, len vravela, že potrebuje čas. Hádam si nemyslíš, že jej budem hneď neverný!
- Svatá prostato! Už som ti to predsa niekoľko ráz vysvetlil! Keď si baba nájde iného nabijaka, tak ti vždy povie, že potrebuje čas.
Má na to dva dôvody. Jedným je súcit, keď ťa jednoducho nechce zraniť pravdou. Ono to možno iba vyzerá ako súcit, ale v
skutočnosti je to normálna ľudská zbabelosť. Druhý dôvod je pragmatický,necháva si zadné dvierka. Ked ti baba povie, že
potrebuje čas, aby si utriedila myšlienky, neznamená to že niekde osamote sedí a premýšľ nad hľbkou tvojho citu.
Znamená to iba toľko, že ju v získanom čase nebudeš otravovať. Že zatialčo pre teba každá sekunda znamená pálčivú bolesť,
ona si užíva v posteli....tak je to Blbečku, tak. A ty by si sa mal spamätať a vyprdnúť sa na Martu. Mimochodom, to je jediný spôsob ako ju dostať späť. Ver mi, to zaberá. Žiadna baba nevie akceptovať, že je ignorovaná.
- Ale ako sa mám dozvedieť, ak ju budem ignorovať, že sa chce ku mne vrátiť?
- Tak na toto neexistuje odpoveď kamarát. Najskôr nijako, alebo náhodou a prevažne už býva neskoro. Vieš, to je čistá Hlava 22. Taká baba sa k tebe bude chcieť vrátiť iba ak jej dáš jasne najavo, že o ňu nestojíš. Bohužiaľ skutočne JASNE jej to môžeš dať najavo, iba ked o ňu NAOZAJ nestojíš. Ak jej predsa dovolíš aby sa vrátila, bude to považovať za tvoju slabosť a nevráti sa. A ak predsalen áno, tak len na zúfalo krátky čas, aby sa utvrdila, že naozaj nestojíš za nič. Vtedy odíde navždy k nabijakovi, ktorému na tú prechodnú chvíľu povedala, že "potrebuje čas".
- Počuj Drak, rozprávaš o tom, akoby si sám prežil niečo podobné...
- Nie Blbečku, ja sa s babami bavím ináč, ale čítam knihy. To sú také hranaté papierové veci, niečo ako hrubý jedálny lístok, ten hádam poznáš, nie?
- ...a nehovor mi „Blbečku“. Robíš to aj na verejnosti a dosť mi to vadí.
- Ok,ok sorry, Blb...prepáč.
Hoci sa Maroš bránil, vedel, že Drak má pravdu. S úžasom počúval ako presne opisuje jeho situáciu. Čím zúfalejšie Martu prosil,
aby sa spamätala, tým vzdialenejšia mu bola. Na druhý deň mal byť v práci, ale čosi sa zmenilo a on sa predčasne vrátil domov.
Bolo odomknuté a on zrazu pristihol Martu ako si kradmo pribehla pre tú skromnú kôpku vecí, ktoré u neho mala. V prvom
momente sa zaradoval, že tá odporná nočná mora pominula a Marta je znova s ním. Ale trvalo to len milisekundu, kým sa mu
nepozrela do očí a on nepochopil, že sa preľakla.
- Prepáč nevedela som...myslela som si, že tu nie si...
Maroš sa znova pokúsil ju prehovárať, ale Marta ani neskrývala nevôľu a ani sa nedala zatiahnuť do hádky, keď ju začal v
bezmocnom zúfalstve, so slzami v očiach, urážať...
- …si smiešny a trápny, smiešny a trápny,... - neustále si ticho šepkala do jeho monológu a balila si veci.
To Maroša nakoniec vytočilo do zúrivosti a on, v zatemnení mozgu, vykríkol:
- Neopováž sa vrátiť, dávam ti najavo svoj nezáujem! Na svete sú tri miliardy žien, ktoré by mi dali, keby som chcel … však sa
priplazíš! Veď počkaj! Ale ja ťa odmietam! - posledné slová vykríkol fistulou a dokonca mu vyletela slinka. Obaja si to všimli a po
chvíľke mlčania Maroš ticho povedal
- Prepáč - a pokúsil sa ju utrieť.
Dotkol sa jej a okamžite pocítil, čo mu bude po zbytok života chýbať.
 | Dodo a Rudo. |
Balkón rozpálený horúcimi lúčami neskorého letného slnka a dvaja páprdovia v treníkrach s pivom v rukách meditujú.
Dodo sa hlboko zamyslel a nespokojne povedal:
"No Rudo, pozri sa na mňa a povedz mi, čo vidíš."
Rudo ani nezdvihol hlavu od novín a zahlásil:
"Plešatého päťdesiatnika s pivným mozoľom."
"No vidíš! A to čo vidíš, to je moja devíza! To je moja najväčšia prednosť! Ja by som bol takej prsnatej tridsiatke verný až do smrti. Nehrozilo by jej, ze ju za desať rokov vymením za novú tridsiadku s vyššie položenými prednosťami. Jááá by som bol spokojný. Stačilo by mi pivko v chladničke, futbal a dvakrát, nie päťkrát tyždenne sex. No čo povieš? Som pre ktorúkoľvek babu stopercentná istota!"
Dodo si zhlboka vzdychol.
"Ááále niééé! zatiahol. Ony si ma nevšímajú, ony si všímajú úplne iné typy chlapov! Je toto spravodlivosť?"
Pozrel na chodník pod balkónom.
"Vidíš tamtú mrchu v minisukni s trojkami? Tak tú určite dostane nejaký vygumovaný pako s vyšportovanou postavou, bavorákom a doktorským diplomom vo vrecku. Sviňa."
Rudo sa na neho neveriacky pozrel a opýtal sa
"Vysvetli mi, ako môže mať vygumovaný mozog doktorský diplom a bavoráka?
Mimochodom strašne kecáš uz samotné spojenie slov "bavorák" a "doktorský diplom" sa vylučuje.
A propos - nezávidiš im ty trochu?"
"Blbosť! Ja im nezávidím. Trochu. Ja im závidím STRAŠNE! Ja by som dal takej babe všetko.
Aj záhradku by som na ňu prepísal..."
"Keby ti ju Magda nechala...haha..."
"Ja by som pre takú babu opustil svoju starú bosorku okamžite. "
Dodo si poškrabal trenírky, dlhým glgom si odpil z flaše, grgol si a vôbec mu nedošlo,
že repertoár ktorý práve predviedol ho spoľahlivo zaraďuje medzi absolútne nepoužitelných nápadníkov.
"A jaký jááá som romantik! Pamätáš - Balaton, Csilla, tie večery pri sviečkach a noci plné vášne."
Rudo vypleštil oči:
"Ty! Vieš ako sa tomuto hovorí? Spomienkový optimizmus! Veď Balaton bola jedna veľká tragédia. Komáre sme mali ešte aj v sáčkovej polievke, Csilla bola 140 kilogramová rómka a nedala sa odohnat, sviečkami sme svietili, pretože blesk udrel do rozvodne a vášnivý bol len Csillin frajer, keď ju objavil v tvojej izbe. A čo to trepeš o večeroch? Veď sme tam boli iba dva dni aj s cestou."
"No hej...."
Smutne šepol Dodo.
"Ale mohlo to byť krásne."
"Mohlo, keby ti Csilla nebola otočila peňaženku aj s peniazmi a dokladmi."
Dodo zaprotestoval, zamával prstom pred tvárou zo strany na stranu :
"Vôbec nie je isté, že to bola Csilla!"
Rudo ukončil tému.
"Nie je isté, nie je isté - jej šamster ťa nezabil len preto, že mu dala tvoje hodinky."
"No hej...."
Smutne zopakoval Dodo.
"Aj tak tam bolo priveľa komárov."
Potom vystrčil hlavu spod slnečníka, napravil si kapesník na plešine, utiahol šnúrku, ktoru bol slnečník prichytený o balkón, otočil svoju tvár k slnku a všetky tiene zasa padali za neho.
 | Slušnosť nie su žiadne čary. |
- A: Nech sa páči, mladý muž, podržím vám dvere...
- B: Nie, nie, až po vás...
- A: To nepripadá do úvahy, prichádzate z prava, máte prednosť...
- B: To by som si nikdy v živote neodpustil, len nech sa páči...
- A: Ani nápad , mladý muž, ja mám času....
- B: Ujo, kľudne vojdite, ja rád počkám...
- A: Chlapče, povedal som nech sa páči, tak nech sa páči!
- B: Nezdržiavajte, prosím vás a vojdite!
- A: Ach, to teda nie! Ja čo poviem, to platí. Máte prednosť!
- B: Ježišikriste! to ako vám mám povedať, aby ste už konečne vošli!!? Nestačí, že tu takto šaškujem, hoci sa vlastne poriadne ponáhľam?
- A: Mňa namôjdušu porazí! A vy si čo myslíte? Že ja sa neponáhľam?
- B: No teda kam by ste sa už vy mohli ponáhľať? Na cintorín? Penzista!
- A: Kto ti je penzista? Ty zasran!
- B: Komu tykáš, komu tykáš?
- A: Tebe ty zasran!
- B: Že ja som sa tu vôbec exponoval! Idem...
- A: Tak to pŕŕŕ! Už je neskoro. Pekne počkaj!
- B: Netlačte sa, Povedal som že idem! Veď vidíte že už som takmer dnu!
- A: To sa ešte uvidí! ...tak ty sa budes pretláčať! Uf...
- B: Okamžite ma pustite! Upozorňujem vás, že mám štvrté kiu v džude!
- A: A ja som byvalý boxer, ty zasran!
- B: Ešte raz mi poviete "zasran" a nakopnem vás!
- A: To by si skúsil, ty ZASRAN!
- B: Au, no toto... vy ste teda sviňa zákerná....
- A: Nestrkaj do mňa, hej?!!!
- B: ...och...ááách...chŕŕŕ...tak za vlasy...
- A: uf...no teda...ruky sa ti zachelo vykrúcať?
- B: ...štípe, ľudia boží! Boxer a štípe!... aaau!...
- A: Štop! štop! Počkaj! Nemám žuby!
- B: Nemal si začínať!
- A: Ty si začal, ja som bol predsa v práve...si prichádzal z prava.
- B: Ale ja som predsa mladší a nie sme v aute! Mal som vám dať prednosť ja!
- A: Počkaj... musím chytiť dych...a nájsť žuby
- B: To teda nevyzeralo, že neviete chytiť dych.
- A: ...nevyzeralo, nevyzeralo...a teraz nemám žuby....
- B: A čo je toto?
- A: Och ďakujem...plno piesku...fuj...škrípe to...
- B: Počkajte, mám tu minerálku, opláchneme...
- A; To by bolo dobre, nedá sa to poriadne nasadiť....
- B: Tááák. No vidíte, ujo.
- A: Tak ty si džudista, hej?
- B: No...som...
- A: Ale pary mám stále viacej ako ty...
- B: Hahaha, ale máte vyskakovacie zuby :-)
- A: Aj ty budeš mať, neboj, dočkáš sa. No, poďme, už sme sa poriadne zdržali.
- B: Och, veď ja sa vlastne ponáhľam...aha, mám rozdrapený rukáv...
- A: Prepáčte mladý muž, človek sa hneď rozčertí....
- B: Nemáte sa za čo ospravedlňovať, veď to všetko kvôli slušnosti...
- A: Tak už teda poďme. Nech sa páči, mladý muž, podržím vám dvere...
- B: Tak to sme si nedohodli! Až po vás...
- A: To nepripadá do úvahy, prichádzate z prava, máte prednosť...
- B: To by som si nikdy v živote neodpustil, len nech sa páči...
...
